IFA

www.felinoterapia.sk

1. Predstavenie

2. Ako to celé začalo

Moja cesta ku felinoterapii začala už v útlom detstve, ktoré som prežila na vidieku v neustálom kontakte so zvieratami. Najviac zo všetkých ma ale zaujali mačky. Dokázala som ich pozorovať celé hodiny, fascinovaná ich krásou, vznešenou rečou tela, pradením, čistotou, nežnosťou a temperamentom.

Odvtedy ma mačky rôznych plemien už sprevádzali celým mojim životom

Postupne som začala intuitívne viac a viac vnímať, ako prítomnosť mačky odbúrava napätie, navodzuje príjemné pocity a mení človeka na citlivú, láskavú bytosť, ba dokonca pomáha pri fyzických obtiažach. Tieto ich vlastnosti som neskôr začala zámerne využívať u seba a svojich blízkych. Až neskôr som sa dozvedela, že vlastne ide o felinoterapiu.

Asi pred 8 rokmi mi na jednej výstave učaroval Devon Rex, a po prvých dotykoch som vedela, že toto je mačka mojich snov, a takú musím mať.  Zaujal ma teplým zamatovým kožúškom, veľkými zvedavými očami a XXL ušnicami, prítulnosťou a komunikatívnosťou. 

Po istom období som si preto konečne popri britskom kocúrovi zaobstarala svojho prvého Devon Rexa – Rudyho.

Bol explóziou hravosti, prítulnosti, zvedavosti a zábavy. Bez váhania sa pripájal k deťom do každej ich hry a život s nami si užíval plnými dúškami.

Po istom čase som u svojej chovateľky zbadala Felixa, a krátko nato sme už vedeli, že nám jeden Devon jednoducho nestačí. Keď sme si Felixa priniesli domov, po krátkom „oťukávaní“ a troche syčania sa obaja uložili do dcérkinho kočiarika pre panenky, a odvtedy už boli nerozlučne spätí. 

Neskôr nám zvláštnou hrou okolností pribudol kocúrik Hugo, ktorý je naozajstným mačacím fenoménom.

Na mojej ceste životom som nadobudla značné skúsenosti s autizmom, a práve preto mi osud priviedol do cesty p. Helenu Vlnkovú, zakladateľku a dušu autistického centra Pro Autis v Trenčíne. Slovo dalo slovo, dohodli sme sa, že vyskúšame aktivity s mojimi kocúrmi pre autistické deti v centre. Tieto aktivity mali postupne taký veľký úspech, že sa od jesene 2014 postupne stali neoddeliteľnou súčasťou programu v centre.

3. Pro Autis

Centrum Pro Autis sa nachádza v krásnom horskom prostredí obce Soblahov, neďaleko od Trenčína v objekte bývalej horárne. Je to denný stacionár – de facto škôlka pre autistické deti a deti s inými vývinovými poruchami vo veku 3 – 8 rokov. Súčasťou centra je veľký pozemok s detským ihriskom. V centre prebiehajú viaceré terapeutické a voľnočasové aktivity.

V roku 2015 bola založená aj Základná škola pre deti s autizmom v Trenčíne, časť Zlatovce, kde tiež vykonávam felinoterapiu.

4. Autizmus.

Pamätáte si film Rain Man? Dustin Hoffman v ňom zahral autistu s vynikajúcou pamäťou a zvláštnymi schopnosťami - v jeho prípade išlo o tzv. vysokofunkčný autizmus.

Autizmus nie je ochorenie, ale celoživotný stav, ktorý má vplyv na všetky oblasti života postihnutej osoby. Preto hovoríme, že ide o pervazívnu poruchu. Autizmus nie je možné liečiť, len zmierňovať jeho prejavy, zlepšovať kvalitu života autistu (ale aj jeho blízkych), a pokúšať sa o jeho rozvoj. 

Ako sa teda správa typické autistické dieťa?

Slovo „typické" tu neobstojí. Dieťa s tzv. detským autizmom je izolované, nie je schopné komunikovať bežným spôsobom. Zväčša sa správa akoby nevnímalo svoje okolie a bolo v akomsi svojom svete. Často hľadá uspokojenie a bezpečie vo svojich opakujúcich sa „rituáloch“. Niektorým sa nevyvíja reč vôbec, resp. slová dieťa  nepoužíva na plnohodnotné dorozumievanie, ale ide o tzv. echoláliu – opakovanie koncov viet.. 

Na opačnej strane spektra sú deti s Aspergerovym syndrómom, ktoré sú často nadpriemerne inteligentné a môžu veľmi vynikať v oblasti ich úzko vyhranených záujmov. Sú schopné plnohodnotnej komunikácie, môžu sa jej však strániť alebo naopak komunikovať prehnane, a je často zvláštna. Ich videnie sveta je odlišné od bežných tzv. neurotypických detí, a preto majú sťažené možnosti uplatnenia sa.

To, čo ale majú všetky tieto deti spoločné, že vo svojom živote zažívajú veľa strachu, úzkosti a frustrácie, čo môže prerastať až do agresivity. A práve preto je pre ne felinoterapia taká dôležitá. Opäť, prítomnosť mačky odbúrava napätie, navodzuje príjemné pocity a pretvára človeka na citlivú, láskavú bytosť.

5. Prečo devon Rex.

Z viacerých plemien mačiek, ktoré som spoznala, je práve Devon Rex najvhodnejšií na felinoterapiu u detí a osôb s poruchami autistického spektra. Prejavuje sa nižšou mierou plachosti, a  spoločenskosťou. Ich vzťah k ľuďom môžeme nazvať oddanosťou a zbožňovaním. Devon sa vyznačuje sa vysokou, ale primeranou mierou aktivity, je hravý, zvedavý, reagujúci na podnety

Devon Rex vynikajúco znáša fyzickú manipuláciu, a bez výhrad toleruje aj opakované dotyky na brucho a zadnú časť tela, alebo drsnejšiu manipuláciu, čo zvyčajne môže byť aj pri inak prítulnej mačke nevhodné.. 

Veľmi dobre odoláva hluku, ktorí autisti často spôsobujú. 

Jeho fyzické predpoklady pre felinoterapiu sú skvelé - je subtílny, menšieho vzrastu, čo umožňuje ľahkú manipuláciu aj dieťaťom alebo hendikepovanou osobou. Patrí k nim aj vyššia fyzická teplota ako iné mačky (39°C) – využíva sa pri prikladaní na postihnuté častí tela.

A nakoniec - Devon Rex má nezvyčajný exotický zjav (podobajúci sa na škriatka), ktorý očarí a veľmi zaujme nielen deti, ale aj dospelých.

6. Felinoterapia – moje metódy

Felinoterapiu vykonávam či už v autistickej škôlke, alebo aj škole vo vyhradenej miestnosti, a to 4x do týždňa po 3,5 hodiny dopoludnia. Deti sú postihnuté najmä poruchami autistického spektra (detský autizmus, Aspergerov syndróm, vysokofunkčný autizmus), prípadne Downovým syndrómom, detskou obrnou, ADHD, atď.

Terapia prebieha vždy s jedným dieťaťom spravidla po 20 až 30 minút, čo sa mi najviac osvedčilo. 

So sebou si vždy beriem dvoch kocúrikov, a počas terapie striedavo pracujem len s jedným z nich, pričom druhý oddychuje a naopak. Konkrétne dieťa pritom väčšinou preferuje jedného z kocúrov, niekedy však nastáva situácia, že si kocúr vyberá dieťa.

Menej častým typom aktivity je práca s dvoma kocúrmi naraz, pričom  dieťa opakuje činnosti, ktoré s kocúrikom robím ja. Takáto aktivita je vhodnejšia u dieťaťa s ľahším postihnutím, napr. asperger.

Pred felinoterapiou si prídem do triedy pre dieťa s kocúrikom na rukách, a zoberiem ho do svojej miestnosti. Začíname malým rituálom - spoločným pozdravom a pohladkaním zvieratiek.

Aktivitu musím na začiatku prispôsobiť danému  dieťaťu a jeho momentálnemu stavu, a zladiť s vybraným kocúrom a jeho kondíciou a náladou. Dieťaťu dám vždy možnosť výberu činnosti s kocúrikmi – kŕmenie, „liečenie“ alebo „vyšetrenie“, česanie, maznanie a iné. Ani jedno dieťa nepohrdne „mačacou masážou“ – masírovaním mačacími labkami alebo prechádzaním kocúrika po chrbte dieťaťa.

Náročnejšou činnosťou pre vyspelejšie deti je hranie rolí alebo scénok, kedy kocúrik predstavuje kamaráta alebo osobu, a ja ho „dabujem“ do ľudskej reči. Dieťa preberá rolu hračky, ktorej niekedy zvládne prepožičať svoj hlas. Niekedy mi však len podá hračku, ktorej rolu hrám taktiež ja, ale dieťa takúto scénku sústredene pozoruje a učí sa. Tu ide zväčša o dieťa, ktoré nerozpráva.

Pri práci s deťmi používam množstvo hračiek a rôznych pomôcok, ktoré sú osobitne vhodné pre autistov. Tiež sa snažím aplikovať niektoré princípy tzv. snoezelen (multisenzorickej) terapie.

Na záver je tu opäť malý rituál – po rozlúčení sa so zvieratkami nakreslím dieťaťu na ruku portrét kocúrika.

Felinoterapia s autistickými deťmi je veľmi náročná, vzhľadom na ich často úplne neštandardné správanie. Vždy musím zachovať maximálnu pozornosť a operatívne reagovať pre zaistenie bezpečnosti dieťaťa aj zvieratiek. V niektorom prípade musím aktivitu predčasne ukončiť, avšak tak, aby sa dieťa nerozrušilo, čo nie je jednoduché. 

Na všetky aktivity som prišla postupným  vývojom, sebaučením, pozorovaním a poznávaním potrieb malých, krásnych „autíkov“ a „aspíkov“. 

Úspech felinoterapie som preukázala tým, že počas nej, že počas felinoteraie nikdy nevznikajú panické a úzkostné stavy, či prejavy agresivity alebo sebapoškodzovania - inak v autizme tak bežné. Naopak, niekedy po tom, čo dieťa predtým upadlo do takéhoto stavu (až kolapsu), ho z neho vytiahne iba akútna, nenaplánovaná felinoterapia v podaní môjho skvelého tímu.

Viaceré deti prichádzajú do centra výslovne kvôli felinoterapii a pri dlhodobej práci s nimi často pozorujem ich postupný progres.

Najdôležitejšie ale je, že mačičky prinášajú hendikepovaným deťom potešenie a radosť zo života, a vďaka nim sa dokážu lepšie zvládnuť náš zložitý svet , pre nich niekedy až desivý a nepochopiteľný.

7. Príbehy

Vďaka svojej práci som zažila množstvo rôznych fascinujúcich príbehov detí. 

Viackrát som spolupracovala s rodičmi pri „adoptovaní“ mačky pre dieťa, ktoré ju veľmi potrebovalo, po inšpirovaní felinoterapiou. V jednom prípade išlo dokonca o samovražedné sklony u chlapca, ktoré po prijatí kocúrika mačičky Devon Rex nielen vymizli, ale chlapec žije šťastnejší život.

Miško

Miško je postihnutý ťažkou formou autizmu, a ani v 10-tich rokoch ešte nehovorí.

Fotografie, ktoré práve vidíte krásne dokumentujú, ako s ním pracuje kocúr Rudy. Ten má introvertnejšiu osobnosť, a práve preto viac uprednostňuje introvertnejšie deti.

Miško je hlboko  zaujatý stereotypnými, repetitívnymi činnosťami s hračkou. Rudy s ním nadväzuje kontakt, a vyťahuje ho z "jeho sveta". U chlapca postupne spontánne vzniká veľmi pozitívna odozva s prežívaním pocitov uvoľnenia, radosti až šťastia, ktoré na rozdiel od bežného dieťaťa u autistu takmer nenastane. Jeho navodenie je jedným z mála prostriedkov, ako aspoň čiastočne kompenzovať dôsledky autizmu.